Manifest

Združenie vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického samosprávneho kraja a Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková. Manifest je vypracovaný v súlade zo základnými princípmi a hodnotami Európskeho projektu SMURF. 

Združenie vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej len „Združenie“) a Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková (ďalej len „spoločenstvo“) vyjadrujú zásadný nesúhlas s postupom orgánov štátnej správy a ochrany prírody pri navrhovaní a schvaľovaní zonácie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) a pri tvorbe Programu starostlivosti o tento národný park a Projektu ochrany NAPANT

Ako reprezentatívny hlas vlastníkov zdôrazňujeme, že procesy prípravy a schvaľovania:

• neboli vykonané v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, Ústavou SR ani medzinárodnými záväzkami Slovenska,
• nerešpektovali práva vlastníkov a užívateľov,
• nespĺňajú princípy Karpatského dohovoru a jeho Protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov (Oznámenie MZVaEZ SR č. 304/2013 Z. z.).

I. Zásadné výhrady

1. Opomenutie vlastníkov a porušenie ústavných práv

Pri vyhodnocovaní nebola vykonaná identifikácia parciel registra CKN na parcely registra EKN. Skutoční vlastníci boli opomenutí, čím došlo k porušeniu čl. 20 Ústavy SR, ktorá garantuje rovnakú ochranu všetkých foriem vlastníctva. Vylúčenie vlastníkov z konania a obmedzenie užívania ich vlastníctva bez riadnej účasti je zásahom do čl. 20 Ústavy SR.

2. Nesúlad časových horizontov

Návrh zonácie je pripravený s horizontom 10 rokov, zatiaľ čo Program starostlivosti s horizontom 30 rokov. Tento nesúlad je v priamom rozpore s princípmi koordinácie a riadneho plánovania.

3. Opomenutie účastníkov konania

Vlastníci a užívatelia neboli riadne prizvaní do procesov. Nebola im doručená verejná vyhláška a tým minimálne porušený  § 3, § 14 a § 26 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok). Porušilo sa tak právo na spravodlivý proces.

4. Nedostatky v mapových podkladoch

Mapy (príloha č. 6 Programu starostlivosti o NAPANT a príloha č. 7 Projektu ochrany o NAPANT) sú v nevyhovujúcej mierke a neumožňujú identifikovať hranice a parcely. takýchto mapách nie je možné identifikovať parcely ani určiť rozsah obmedzení. Minimálna potrebná mierka je 1:5000, inak mapy nemajú výpovednú hodnotu.

5. Sporná objektivita Programu starostlivosti

Dokument obsahuje zásadné nezrovnalosti a nesprávnosti,  priamo v texte uvádza: „K faktorom pozitívne vplývajúcim na nelesné biotopy NP Veľkej Fatry patria najmä …“.  Tento odkaz na iný národný park spochybňuje, či boli vykonané riadne a terénne overiteľné zistenia pre NAPANT. Dokument tak pôsobí ako formálny kompilát, nie ako výsledok objektívneho hodnotenia. Vyvoláva to pochybnosti o spoľahlivosti podkladov (či vôbec boli skutočne vykonané terénne zisťovania), ktoré by mali byť základom pre nové rozdelenie územia do zón.  Zároveň tým vznikajú pochybnosti, či opatrenia a návrhy vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu biotopov, chránených území a krajiny ako takej. Bez spoľahlivých, odborne overených a transparentne komunikovaných údajov nie je možné presadzovať zásadné obmedzenia využívania krajiny. Súčasný Program starostlivosti o NAPANT a tým aj návrh zonácie NAPANT-u  tieto kritériá nespĺňajú.

6. Zaradenie intravilánov do zóny D

Zaradenie intravilánov obcí a priľahlých pozemkov do zóny D je neprijateľné. Takýto krok:

• nebol riadne prerokovaný s obcami a vlastníkmi,
• obmedzí rozvoj obcí, stavebnú činnosť a investície,
• zvýši náklady obcí bez jasnej garancie úhrad podľa § 61 a nasl. zákona č. 543/2002 Z. z.,
• je v rozpore s čl. 20 a 44 Ústavy SR, čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a čl. 6 Aarhuského dohovoru.

7. Ohrozenie trvalo udržateľného hospodárenia a vidieka

Obyvatelia územia Nízkych Tatier chcú žiť vo svojom prostredí, užívať a spravovať svoj majetok, hospodáriť na poliach a v lesoch, poskytovať služby a rozvíjať miestne podnikanie. Týmto spôsobom prirodzene a nepriamo napĺňajú svoje povinnosti vyplývajúce zo zákonov o ochrane prírody, pôdy, lesov či vôd. Navrhovaná zonácia tieto aktivity ohrozuje, čím priamo ohrozuje aj samotný rozvoj vidieka, jeho hospodársku udržateľnosť, pracovné príležitosti a kultúrne tradície.

8. Nesúlad s Karpatským dohovorom a Oznámením č. 304/2013

Navrhovaná zonácia, orientovaná na bezzásah na 75 % územia, je v rozpore s Protokolom o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, ktorý Slovenská republika ratifikovala. Dohovor vyžaduje harmonizáciu ochrany prírody so sociálno-ekonomickými potrebami obyvateľstva a podporu kultúrnej krajiny. To sa v súčasnej podobe ignoruje. Nízke Tatry sú kultúrna krajina formovaná stáročiami hospodárenia, pasenia a obhospodarovania lesov. Návrh zonácie, založený na 75 % bezzásahového územia (podľa IUCN), nerešpektuje historické ani súčasné podmienky života v regióne a vedie k ohrozeniu samotného vidieka. Pri tvorbe zonácie a Projektu starostlivosti o NAPANT s týmito pre Slovensko záväznými dokumentami sa vôbec neuvažovalo; neboli  podkladom pre ich tvorbu (viď Prehľad odbornej literatúry a použitých odborných podkladov v dokumentoch Program starostlivosti o Národný park Nízke Tatry  a jeho ochranné pásmo a Projekt ochrany NAPANT)

II. Naše požiadavky

1. Zastaviť proces schvaľovania navrhovanej zonácie a Programu starostlivosti v predloženej podobe.
2. Vypracovať nový návrh, ktorý bude rešpektovať zákony SR, Ústavu SR, Karpatský dohovor a práva vlastníkov. Doplniť riadnu identifikáciu parciel a účastníkov konania,

a zabezpečiť zrozumiteľné mapové podklady v mierke min. 1:5000,

1. Zabezpečiť plnohodnotnú účasť vlastníkov v procese – vrátane prehľadných podkladov a prístupných máp.
2. Rozdeliť konanie na konanie o zonácií NAPANT-u a konanie o Programe starostlivosti o NAPANT a jeho ochranné pásmo
3. Zaviesť spravodlivý systém náhrad a kompenzácií za obmedzenia vlastníckych práv, s vytvorením kapitoly v Štátnom rozpočte.
4. Posúdiť objektivitu Programu starostlivosti a overiť, či vychádza z reálne zisteného stavu biotopov a prírodných hodnôt.
5. Vyradiť intravilány obcí a priľahlé pozemky minimálne v okruhu 1 – 5 km vzdušnou čiarou zo zóny D, podľa požiadaviek občanov (obec, PS, podnikatelia) pričom tieto územia majú byť ponechané ako voľná príroda a rozvojové zázemie obce, až následne, po dohode s obcami a vlastníkmi, užívateľmi, obhospodarovateľmi a podnikateľmi a i. dotknutými osobami, možno pristúpiť k vytvoreniu ochranného pásma.

 III. Prírodný park ako alternatíva

Združenie vlastníkov jednoznačne deklaruje, že preferuje formu prírodného parku pred národným parkom.

Naše dôvody:

• v tejto krajine žijeme a staráme sa o ňu,
• poznáme jej hodnoty, možnosti aj limity,
• chceme ju zachovať ako obývateľnú a produktívnu kultúrnu krajinu aj pre ďalšie generácie.

Prírodný park je modelom, ktorý rešpektuje človeka ako prirodzenú súčasť krajiny, umožňuje trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch a poľnohospodárstve a zároveň chráni prírodné hodnoty. Prírodný park Nízke Tatry bude:

• poskytovať primeranú ochranu prírodných hodnôt,
• podporovať rozvoj vidieka ako rovnocennú hodnotu,
• zachovávať tradičné hospodárenie, poľnohospodárstvo, lesníctvo a miestne podnikanie,
• vytvárať priestor pre rekreačné a turistické služby, ktoré sú zdrojom obživy obyvateľstva,
• rešpektovať práva vlastníkov a podporovať ich aktívnu účasť na ochrane a rozvoji územia.

Tento model je v súlade s Karpatským dohovorom a so záväzkami Slovenskej republiky vyhlásenými v Oznámení MZV č. 304/2013, keďže:

• spája ochranu prírody s udržateľným rozvojom,
• posilňuje životné podmienky obyvateľstva a jeho kultúrnu identitu,
• podporuje trvalo udržateľné hospodárenie a rozvoj regiónu.

IV. Záver

Združenie vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického samosprávneho kraja a Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková vyzýva štátne orgány a Správu NAPANT, aby:

• otvorili skutočný dialóg s vlastníkmi,
• rešpektovali zákony, ústavné práva a medzinárodné záväzky,
• pripravili zonáciu, ktorá nebude v rozpore s právami vlastníkov ani so zásadami trvalo udržateľného hospodárenia.

Naše zásadné pripomienky smerujú k tomu, že:

• návrh zonácie NAPANT-u a Program starostlivosti o NAPANT nie sú objektívne a jednoznačne ohrozujú život obyvateľov vidieka,
• obmedzenia hospodárenia nie sú vyvážené reálnymi opatreniami na podporu ľudí žijúcich na vidieku,
• dochádza k nesúladu so záväzkami Slovenskej republiky podľa Karpatského dohovoru a Oznámenia MZV č. 304/2013.

Preto žiadame, aby bol ako alternatíva posudzovaný Prírodný park Nízke Tatry – model, ktorý chráni prírodu, ale zároveň garantuje udržateľný rozvoj vidieka, práva vlastníkov a život vidieckeho obyvateľstva  v súlade s domácimi aj medzinárodnými záväzkami.

Našou ambíciou nie je prírodu ničiť, ale chrániť ju spôsobom, ktorý je dlhodobo udržateľný, spravodlivý a životaschopný. Takto zostane krajina domovom pre ľudí aj pre prírodu.

V Banskej Bystrici, dňa 28.08. 2025

#smurfproject