Zásadné pripomienky k Projektu ochrany NP Nízke Tatry

Združenia vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického samosprávneho kraja a Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková. Pripomienky k vytvoreniu Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) sú vypracované v súlade zo základnými princípmi a hodnotami Európskeho projektu SMURF.

I. Zásadná námietka k Projektu ochrany NP Nízke Tatry (NAPANT)

1 Ekologicko-funkčné priestory (EFP) a vlastnícke práva

EFP sú identifikované iba na úrovni „zóny a podzóny“, čo nemá právnu oporu v zákone č. 543/2002 Z. z.
Pre každé EFP je uvedená výmera, kód, názov, spôsob obhospodarovania, zákazy a obmedzenia, zásady, regulatívy a rekreačné využitie, bez identifikácie konkrétnych katastrálnych území, parciel, vlastníkov či užívateľov.
Nie je jasné, či boli dotknuté osoby s regulatívami oboznámené, či súhlasili, ani ako im bude kompenzovaná strata.
Tento postup predstavuje procesné riziko, ktoré môže viesť k nezákonnosti ukladaných opatrení.

2 Odborná podloženosť a metodika výskumu

Projekt uvádza vymenované druhy chránených rastlín a živočíchov, bez dátumu výskumu a odborných stanovísk, ktoré boli podkladom pre ich zaradenie.
Poznámka k textu upozorňuje, že predmetom ochrany môžu byť aj ďalšie druhy európskeho a národného významu, vrátane vtákov a druhov z červených zoznamov.
Pre mnohé druhy absentujú systematické informácie o výskyte, rozšírení a stave populácií, čo spochybňuje komplexnosť zaradenia druhov.
Je potrebný cieľový výskum realizovaný odborníkmi a špecialistami, vrátane monitoringu nových druhov súvisiacich so zmenami klímy alebo environmentálnymi faktormi.

3 Použitie historických údajov a právna istota

Projekt používa údaje staršie než účinnosť zákona č. 543/2002 Z. z. (napr. 1931, 1937, 1980, 1981, 1993, 1997).
Nie je jasné, ktoré údaje boli aktualizované a overené, aby mohli byť spoľahlivo použité pri ochrane druhov a biotopov.
Tento fakt môže spochybniť odbornú a právnu validitu opatrení, keďže staré údaje nemusia zodpovedať aktuálnemu stavu územia.

4 Kľudové zóny a súlad s právnymi predpismi

Projekt vyčleňuje kľudové zóny bez uvedenia, s kým bol tento krok prerokovaný (vlastník, dotknutá obec).
Chýba preukázanie súladu s inými právnymi predpismi, ako sú zákon o lesoch, zákon o ochrane poľnohospodárskych pozemkov, zákon o územnom plánovaní.
Tento nedostatok vytvára právnu neistotu pre vlastníkov a obce a spochybňuje záväznosť vyčlenených zón.

5 Financovanie a náhrady za obmedzenia

Pri výpočte náhrad nie je uvedené, kto vypracoval znalecký posudok a z akých podkladov.
Nie je jasné, ako boli zohľadnené ekonomické faktory: DPH, transakčná daň, inflácia, rast cien PHM, ušlý zisk.
Nariadenie vlády SR č. 7/2014 samo osebe nezohľadňuje zvýšené náklady, ktoré vznikajú z obmedzení podľa stupňov ochrany.
Chýba samostatná kapitola rozpočtu s jasnou aktualizáciou finančných ukazovateľov, čo znižuje spoľahlivosť a presnosť odhadov nákladov.

6 Implementácia a participácia odborných subjektov

Realizácia environmentálnej výchovy, marketingu a monitoringu je viazaná výlučne na Správu NAPANT.
Odporúča sa zapojenie odborných výskumných inštitúcií (LVÚ, NLC, Výskumný ústav poľnohospodársky, Geologický ústav Dionýza Štúra, hydrologické a speleologické pracoviská).
Vlastníci a užívatelia pozemkov by mali byť súčasťou implementácie, aby bola zabezpečená praktická realizovateľnosť opatrení.

7 Nedodržanie medzinárodnoprávnych záväzkov

Projekt neimplementuje Karpatský dohovor (111/2006) a Oznámenie MZV SR č. 304/20123
- Čl. 7 a čl. 9 protokolu 111/2006 –Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, Trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu
- Čl. 2, čl. 3, čl. 4, čl. 9, čl. 11 a čl. 12 Oznámenia MZV SR č. 304/2013
Absencia implementácie protokolov ohrozuje súlad programu s medzinárodným právom a záväzkami Slovenskej republiky.

8 Celkové zhodnotenie

Projekt obsahuje zásadné odborné, metodické a procesné nedostatky, ktoré spochybňujú jeho odbornú, právnu a praktickú hodnotu:
1. Neúplné a neaktuálne údaje o druhoch a biotopoch.
2. Nedostatočná odborná podloženosť a metodika výskumu.
3. Použitie historických údajov starších než účinnosť zákona.
4. Nedostatočná transparentnosť a participácia vlastníkov a dotknutých subjektov.
5. Nespoľahlivé financovanie a odhady nákladov.
6. Nedostatočné zapojenie odborných inštitúcií a participácia relevantných subjektov. Nedodržanie medzinárodnoprávnych záväzkov (Karpatský dohovor, protokol 304/2013).

Žiadame:

Doplnkové odborné šetrenie, aktualizácia údajov, zapojenie relevantných výskumných ústavov a vlastníkov, jednoznačné prepojenie opatrení s medzinárodnými záväzkami a pravidelná aktualizácia financovania a monitoringu.

II. Zásadná námietka k Programu starostlivosti o Národný park Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo

Predkladaný Program starostlivosti o NP Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo (ďalej len „program“) považujeme v predloženej podobe za neprijateľný, a to z nasledovných zásadných dôvodov:

Nedostatok prerokovania a participácie

Program nebol riadne prerokovaný s dotknutými vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, obcami a inými účastníkmi konania, ako to vyžaduje § 50 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V dokumentácii úplne absentujú zápisnice alebo iné dôkazy o prerokovaní a vyhodnotení pripomienok. Ide o závažný procesný nedostatok, ktorý spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť celého dokumentu.

Nesprávne určenie účastníkov konania

Program vychádza z neúplnej identifikácie vlastníckych vzťahov, chýba identifikácia na parcely E-KN a na LV v EKN. Týmto došlo k nesprávnemu určeniu účastníkov konania, čím bol porušený § 14 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok).

Rozpor s medzinárodnými záväzkami SR

Program je v rozpore s Protokolom o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov ku Karpatskému dohovoru (č. 111/2006) a následne k oznámeniu č. 304/2013 Z. z., ktorými je Slovenská republika viazaná. Chýbajú v ňom základné prvky požadované Protokolom, najmä:

záväzné ukazovatele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (prirodzená drevinová skladba, mŕtve drevo, veková štruktúra, vodozádržné funkcie),
opatrenia na zachovanie ekologickej konektivity a prevenciu fragmentácie,
mechanizmus adaptívneho manažmentu pri kalamitách a klimatických zmenách,
väzba na monitoring a reporting podľa Karpatského dohovoru.
Absencia týchto prvkov robí program nesúladným s medzinárodným právom a ohrozuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky.

Opomenutie náhrad a kompenzácií

Program stanovuje rozsiahle bezzásahové plochy a obmedzenia hospodárenia, avšak bez riešenia kompenzácií podľa § 61 zákona č. 543/2002 Z. z. Chýba výpočet náhrad už od 2. stupňa ochrany a tol za vzniknuté výšené náklady, ktorý vyplývajú z rešpektovania obmedzení od stupňa 2 a vyššie. Takto koncipovaný dokument nevyvažuje práva a povinnosti vlastníkov a užívateľov pozemkov, čo je v rozpore s ústavným princípom ochrany vlastníckeho práva.

Právna neistota ohľadom maloplošných chránených území

Program predpokladá zrušenie viacerých maloplošných chránených území (PR, CHA) po schválení zonácie, hoci žiadne právoplatné rozhodnutie o ich zrušení dosiaľ neexistuje. To spôsobuje právnu neistotu a nesúlad s aktuálne platným právnym stavom.

Návrh riešenia

Žiadame, aby:

Program nebol v predloženej podobe schválený,
bol vrátený na dopracovanie so zapracovaním vyššie uvedených nedostatkov,
bolo zabezpečené riadne prerokovanie s účastníkmi konania a dotknutou verejnosťou,
boli doň doplnené záväzné ukazovatele trvalo udržateľného hospodárenia lesov a opatrenia v súlade s Protokolom (304/2013 Z. z.),
a aby bol program zosúladený s vnútroštátnymi a medzinárodnými záväzkami SR.

III. Zásadná námietka: Sporná objektivita Programu starostlivosti

Dokument obsahuje zásadné nezrovnalosti a nesprávnosti, priamo v texte uvádza: „K faktorom pozitívne vplývajúcim na nelesné biotopy NP Veľkej Fatry patria najmä …“. Tento odkaz na iný národný park spochybňuje, či boli vykonané riadne a terénne overiteľné zistenia pre NAPANT. Dokument tak pôsobí ako formálny kompilát, nie ako výsledok objektívneho hodnotenia. Vyvoláva to pochybnosti o spoľahlivosti podkladov (či vôbec boli skutočne vykonané terénne zisťovania), ktoré by mali byť základom pre nové rozdelenie územia do zón. Zároveň tým vznikajú pochybnosti, či opatrenia a návrhy vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu biotopov, chránených území a krajiny ako takej. Bez spoľahlivých, odborne overených a transparentne komunikovaných údajov nie je možné presadzovať zásadné obmedzenia využívania krajiny. Súčasný Program starostlivosti o NAPANT a tým aj návrh zonácie NAPANT-u tieto kritériá nespĺňajú.

Návrh riešenia:

 Terénne overenie všetkých nelesných biotopov

Vykonať systematický prieskum celého územia NAPANT, vrátane všetkých stupňov ochrany.
Zisťovať konkrétne ekologické parametre: stav vegetácie, druhové zloženie, hydrologiu, výskyt ohrozených druhov.
Prieskum musí byť overiteľný, s jasným zaznamenaním lokalít, dátumov, použitých metodík a zodpovedných odborníkov.

 Diferencované hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich biotopy

Každý faktor vplyvu musí byť identifikovaný lokálne pre NAPANT, bez porovnávania s inými NP.
Vyhodnotiť pozitívne aj negatívne faktory pre každý biotop a stupeň ochrany.

 Odborná verifikácia výsledkov

Zorganizovať nezávislú odbornú komisiu, ktorá posúdi správnosť a spoľahlivosť terénnych dát.
Komisia potvrdí, že údaje sú relevantné a dostatočné pre návrh zonácie a opatrení.

 Aktualizácia podkladov pre rozhodovanie

Na základe overených dát sa pripraví nový, faktický podklad pre zonáciu a návrh opatrení.
Tento podklad musí byť úplne transparentný a odborne podložený, aby sa mohli právne a prakticky presadiť obmedzenia využívania krajiny.

 Dokumentácia a archivácia overenia

Záznamy z terénnych prieskumov, metodiky a protokoly sa archivujú a slúžia ako dôkaz odborného overenia.
Projekt starostlivosti sa doplní o tieto verifikované údaje, čím sa odstránia pochybnosti o spoľahlivosti.

IV. Zásadná námietka k Programu starostlivosti o Národný park Nízke Tatry a k návrhu zonácie NAPANT

Procesné nedostatky

Neurčité vymedzenie hraníc
- Hranice NAPANT-u sú v podkladoch vedené prevažne priamymi čiarami, bez väzby na parcely registra KN-C a bez geometrického plánu. To spôsobuje, že len časti parciel sú zahrnuté do rôznych stupňov ochrany, čo je právne nepreskúmateľné a spôsobuje právnu neistotu.
Samostatnosť konaní
- Program starostlivosti (§ 54 zákona č. 543/2002 Z. z.) má platnosť 30 rokov, zatiaľ čo zonácia len 10 rokov. Spojenie konaní do jedného je v rozpore s princípom právnej istoty. Požadujeme, aby boli tieto konania vedené samostatne.

Podklady a metodika

Zastaralé dáta
- Mapovanie biotopov a druhov je viac ako 10 rokov staré a vykonané iba vzorkovo.
- Nie sú zohľadnené dopady klimatických zmien.

Nedostatok monitoringu

Podľa Správy Slovenskej republiky pre Európsku komisiu o stave biotopov a druhov európskeho významu (čl. 17 smernice o biotopoch a čl. 12 smernice o vtáctve) zverejnenej 11. augusta 2025, je stav väčšiny biotopov a značnej časti druhov nepriaznivý alebo zhoršujúci sa. Tento nepriaznivý stav sa týka aj chránených území so stupňom ochrany 4. a 5. a zóny A – bezzásah, pričom finančné prostriedky vyčlenené pre organizácie ochrany prírody boli minulé a neexistujú informácie o tom, ako bola starostlivosť realizovaná ani o jej účinnosti.

Napriek tomu orgány ochrany prírody vo svojom návrhu zonácie plánujú pokračovať v bezzásahu a obmedzovať vlastníka, hoci tento režim nevedie k zlepšeniu stavu biotopov a druhov. Zodpovednosť za nepriaznivý stav tak nesú orgány ochrany prírody, ktoré pri tvorbe zonácie nezabezpečili efektívne využitie vyčlenených prostriedkov a primeranú starostlivosť, čím vzniká riziko ďalšieho zhoršenia stavu chránených území a porušenie legislatívnych povinností SR a záväzkov vyplývajúcich zo smerníc EÚ.

Návrh riešenia:

Preskúmať možnosť zníženia stupňa ochrany alebo prehodnotenia zóny A – bezzásah v častiach, kde nebolo dosiahnuté zlepšenie.
Zaviesť prírodný park alebo integrovaný režim ochrany, umožňujúci kombináciu ochrany prírody s udržateľným hospodárením.
Zabezpečiť aktívnu participáciu vlastníkov a obhospodarovateľov, aby mohli prispievať k starostlivosti o biotopy a druhy a riešiť nepriaznivý stav.“

Chýbajúce podklady pre bezzásahové zóny
- Predpokladaný plošný bezzásah v 4. a 5. stupni ochrany nie je podložený odbornými analýzami. V rozpore s čl. 4 Karpatského dohovoru (č. 111/2006 Z. z.) sa ignoruje kultúrna krajina a trvalo udržateľné využívanie zdrojov.

Nejasnosti pri obmedzeniach

Pastva, lesníctvo a poľnohospodárstvo
- Obmedzenia sú definované všeobecne a nejasne, bez určenia rozsahu a konkrétnych parciel.
- V programe sa uvádzajú zníženia výnosov len za poľnohospodárstvo. Chýba vyčíslenie dopadov na obhospodarovateľov lesa.
Dopady na podnikateľské subjekty
- Neboli posúdené dopady na cestovný ruch, služby a obce, hoci podľa čl. 11 Karpatského dohovoru sa musí zohľadniť socioekonomický rozvoj regiónu.

Finančné krytie a náhrady

Dokument neuvádza, z ktorej kapitoly štátneho rozpočtu majú byť náhrady vyplácané.
Nie je zrejmé, akým spôsobom bude kompenzované zníženie výnosov z hospodárenia v lesoch, ktoré sú základom príjmov nielen neštátnych vlastníkov, ale aj štátu.
Nie je zrejmé, akým spôsobom bude kompenzované zníženie zisku a zvýšenie nákladov u podnikateľov
Chýba právna garancia včasného a spravodlivého vyplácania náhrad v súlade s § 60 a § 61 zákona č. 543/2002 Z. z.

Rozpor s právnymi záväzkami

Karpatský dohovor (111/2006 Z. z.)
- Dohovor vyžaduje integrovaný prístup k ochrane prírody, poľnohospodárstvu, lesníctvu a udržateľnému rozvoju.
- Implementačný protokol (Oznámenie MZV SR č. 304/2013 Z. z.) kladie dôraz aj na hospodárenie v lesoch a obhospodarovanie krajiny. Návrh programu a zonácie tieto aspekty ignoruje.
IUCN kategórie
- NAPANT je prezentovaný ako územie smerujúce k plošnému bezzásahu, čo je nezlučiteľné s princípmi IUCN, ak nie sú stanovené merateľné ciele a spätná väzba na výsledky ochrany.
Právo EÚ
- Návrh nezodpovedá požiadavke na dosiahnutie a udržanie priaznivého stavu biotopov a druhov (čl. 6 smernice o biotopoch, čl. 3 smernice o vtáctve).

Návrh riešenia

Viesť samostatné konania – pre Program starostlivosti (30 rokov) a pre Zonáciu (10 rokov).
Dopracovať podklady – nové mapovanie biotopov a druhov, vrátane dopadov klimatických zmien a socioekonomickej analýzy dopadov na obce a podnikateľské subjekty.
Zaviesť revíziu zonácie každých 5 rokov, aby bolo možné reagovať na nové poznatky a zmeny.
Právne garantovať – v ŠR samostatná kapitola, systém náhrad a kompenzácií za obmedzenia v poľnohospodárstve, v lesníctve a v podnikaní
Preskúmať možnosť preklasifikovania časti územia do kategórie prírodný park, ktorá je v súlade s implementáciou Karpatského dohovoru a poskytuje flexibilnejší režim ochrany.
Posilniť účasť obcí, vlastníkov a užívateľov na rozhodovaní, aby bol zabezpečený princíp subsidiarity a partnerstva podľa čl. 11 Karpatského dohovoru.

Záver

Na základe vyššie uvedeného žiadame, aby správny orgán:

nevydal rozhodnutie o schválení Programu starostlivosti a zonácie v predloženom znení,
nariadil dopracovanie podkladov a vypracovanie variantného riešenia,
garantoval, že výsledná zonácia bude v súlade nielen s vnútroštátnym právom, ale aj s medzinárodnými záväzkami SR podľa Karpatského dohovoru a práva EÚ.

V. Zásadná námietka k verejnej vyhláške o začatí konania k návrhu zonácie Národného parku Nízke Tatry a k návrhu Programu starostlivosti o Národný park Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo na roky 2026 – 2055

Účastníci konania a doručovanie

Verejná vyhláška neobsahuje zoznam účastníkov konania, ktorým sa doručuje týmto spôsobom podľa § 26 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) a podľa § 50, ods. 4 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov doručovanie pozemkovým spoločenstvám.

Podľa § 14 Správneho poriadku sú účastníkmi konania vlastníci pozemkov, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Ak sa použije verejná vyhláška (§ 26 Správneho poriadku), musí z nej byť jasne zrejmé, komu sa doručuje. Inak účastník konania nemá možnosť identifikovať, či sa ho konanie týka, čo je v rozpore so zásadou právnej istoty a so základnými právami účastníkov na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy SR).
Samotná požiadavka na „informovanie verejnosti“ smerovaná na obec nemôže nahradiť riadne doručenie účastníkovi konania.
podľa § 50, ods. 4 zákona 53/2002. Z .z. Orgán ochrany prírody je povinný vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy písomne oznámiť zámer vyhlásiť chránené územie, zóny chráneného územia alebo chránený strom (ďalej len „zámer“). Orgán ochrany prírody je povinný oznámiť zámer na základe predloženého projektu ochrany (§ 54 ods. 13); ak projekt predkladá organizácia ochrany prírody, orgán ochrany prírody oznámi zámer v lehote do 60 dní odo dňa jeho predloženia. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou; ak ide o pozemkové spoločenstvo, oznámenie zámeru sa doručí aj jeho štatutárnemu orgánu.

Týmto postupom boli opomenutí vlastníci pozemkov s trvalým pobytom v zahraničí a aj Pozemkové spoločenstvá, ktoré vo verejnej vyhláške sú uvedené ako dotknuté, dokonca niektoré boli opomenuté, pričom zámer mal byť štatutárnemu orgánu konkrétneho pozemkového spoločenstva doručený písomne, nie verejnou vyhláškou. V dôsledku toho je konanie vedené v rozpore so zákonom .

Rozsah a spájanie konaní

Verejnou vyhláškou sa spájajú dve konania – návrh zonácie a návrh Programu starostlivosti

na roky 2026 – 2055.

Ide o dva samostatné konania s odlišnými účelmi a právnymi následkami.
Spojenie do jedného konania je nevhodné a v rozpore s požiadavkou na prehľadnosť a preskúmateľnosť konania.
Trváme na ich samostatnom vedení: samostatne konanie o zonácii (podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) a samostatne konanie o Programe starostlivosti (strategický dokument schvaľovaný na dlhšie obdobie).

Platnosť dokumentov

Návrh stanovuje platnosť Programu starostlivosti na obdobie 2026 – 2055 (30 rokov).
V praxi sa však zonácia národného parku aktualizuje približne v 10-ročných intervaloch, čo je logické vzhľadom na zmeny v prírodnom prostredí a v hospodárskych podmienkach.
Takto dlhé obdobie (30 rokov) bez možnosti pravidelnej revízie je neprimerané a nesúladné s princípmi adaptívneho manažmentu požadovaného aj medzinárodnými dohovormi.

Súlad s legislatívou SR a medzinárodnými záväzkami

Nesprávne doručovanie a vylúčenie účastníkov z konania je v rozpore s § 14 a § 26 Správneho poriadku.
Porušuje to aj Aarhuský dohovor (oznámenie č. 43/2006 Z. z.), čl. 6 ods. 2 a 4, ktorý vyžaduje reálny prístup dotknutej verejnosti a vlastníkov k rozhodovacím procesom.
Rovnako je porušený Karpatský dohovor čl. 13, ktorý zaväzuje SR k zabezpečeniu účinnej participácie miestnych spoločenstiev a vlastníkov v ochrane prírody a čl. 4 Oznámenia č. 304/2013 Z. z., podľa ktorého mala byť zadefinovaná spolupráca a mali byť prijaté opatrenia na zapájanie vlastníkov a obhospodarovateľov priamo dotknutých do procesu v jeho rôznych štádiách

Návrh na riešenie

Opraviť verejnú vyhlášku tak, aby obsahovala úplný zoznam účastníkov konania, ktorým sa doručuje týmto spôsobom, vrátane vlastníkov s trvalým pobytom v zahraničí.
Viesť samostatné konania:
- o zonácii Národného parku Nízke Tatry,
- o Programe starostlivosti o národný park a jeho ochranné pásmo.
Prehodnotiť navrhovanú dobu platnosti Programu starostlivosti a zaviesť mechanizmus pravidelnej revízie (minimálne každých 5 rokov).

VI. Zásadná námietka k Zámeru vyhlásenia zón Národného parku Nízke Tatry, zmeny jeho hraníc a zmeny hraníc jeho ochranného pásma a k návrhu Programu starostlivosti o Národný park Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo na roky 2026 – 2055

Namietame nesprávne určenie okruhu účastníkov konania a neúplnosť podkladov, čo je v rozpore s § 14 a § 15 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) a § 7 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon). Správny orgán pri spracovaní podkladov vychádzal iba z údajov registra C KN, pričom nezohľadnil identifikáciu parciel registra E KN a vlastníkov evidovaných v tomto registri. To viedlo k nesprávnemu určeniu účastníkov konania, keďže časť vlastníkov bola z konania vylúčená.

Požadujeme tieto úpravy podkladov (tabuliek):

Do tabuliek „Zmeny priebehu hraníc NP Nízke Tatry“ musí byť pri každej parcele uvedená identifikácia parciel registra C KN na parcely registra E KN, vrátane príslušných listov vlastníctva (CKN aj EKN) a to v obidvoch tabuľkách. Druhy pozemkov musia byť uvádzané slovne (napr. zastavaná plocha a nádvorie, trvalý trávny porast, orná pôda, ostatná plocha a i.), nie iba číselnými kódmi.
Do tabuliek „Nárast územia NP Nízke Tatry“ a „Redukcia z existujúceho územia NP Nízke Tatry“ musí byť výslovne uvedené, že žiadna z dotknutých parciel neleží v intraviláne obce. Druhy pozemkov musia byť uvádzané aj slovne (zastavaná plocha a nádvorie, trvalý trávny porast, orná pôda, ostatná plocha a i.), nie iba prostredníctvom kódov.
Do tabuliek „Zmeny priebehu hraníc ochranného pásma NP Nízke Tatry“ je potrebné pri každej parcele uviesť, či ide o intravilán alebo extravilán. Pri každej parcele uvedená identifikácia parciel registra C KN na parcely registra E KN, vrátane príslušných listov vlastníctva (CKN aj EKN) a to v obidvoch tabuľkách. Druh pozemku musí byť uvedený aj slovne (napr. zastavaná plocha a nádvorie, trvalý trávny porast, orná pôda, ostatná plocha a i.), pričom číselný kód môže byť uvedený vo vysvetlivkách za tabuľkou.

Odôvodnenie:
Opomenutie vlastníkov parciel evidovaných v registri E KN a absencia jednoznačných údajov o intraviláne/extraviláne a o druhoch pozemkov znemožňuje transparentnú a zákonnú kontrolu priebehu hraníc národného parku a jeho ochranného pásma. Takýto postup je v rozpore s čl. 20 Ústavy SR, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s Karpatským dohovorom, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku zabezpečovať ochranu prírody pri rešpektovaní vlastníckych práv a zapojení verejnosti do rozhodovacích procesov.

Návrh na riešenie:

Požadujeme doplniť a opraviť tabuľky v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami tak, aby:

bolo možné jednoznačne skontrolovať identifikáciu parciel CKN aj EKN,
bol transparentne určený intravilán/extravilán,
boli druhy pozemkov uvedené slovne, nie iba číselnými kódmi,
a aby bol týmto spôsobom správne určený okruh účastníkov konania.

Bez týchto úprav je dokumentácia nepreskúmateľná a nie je v súlade s vnútroštátnou ani medzinárodnou legislatívou.

VII. Zoznam parciel CKN – zásadná námietka a požiadavka

Podľa § 3 a § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní musí byť rozhodnutie správneho orgánu určité, presné a zrozumiteľné. Zverejnený zoznam parciel vo forme „časť parcely“ bez bližšej špecifikácie neumožňuje presnú identifikáciu priebehu hranice.

Takto zverejnený podklad je:

v rozpore so zákonom č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), podľa ktorého musia byť nehnuteľnosti jednoznačne identifikované,
v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z. z. (zákon o ochrane prírody a krajiny), ktorý vyžaduje jednoznačné vymedzenie hraníc,
v rozpore s čl. 6 Aarhuského dohovoru a čl. 4 smernice 2003/4/ES, ktoré garantujú právo verejnosti na prístup k zrozumiteľným informáciám o území.

Zverejnené mapy (príloha č. 7 Projektu a príloha č. 6 Programu) sú navyše v takej mierke, že neumožňujú identifikáciu dotknutých parciel a priebehu hranice. Správne definovanie hraníc pozemku zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane vlastníckych práv.

Požiadavka

Žiadame preto, aby správny orgán:

Doplnil grafické znázornenie hranice v mierke minimálne 1 : 5 000, resp. pri detailných územiach v mierke 1 : 2 000, kde bude hranica čitateľne vyznačená.
Predložil tabuľku lomových bodov hranice so súradnicami v súradnicovom systéme JTSK03.
V prípade, že hranica prechádza len časťami parciel, zabezpečil vyhotovenie geometrického plánu a vytvorenie nových parcelných čísel, aby bolo možné hranicu právne jednoznačne identifikovať.
Predĺžil lehotu na podanie pripomienok, keďže zverejnené podklady nespĺňajú zákonné požiadavky na presnosť a zrozumiteľnosť.

Zonácia NAPANT – zásadné námietky

I. Zásadná námietka k zonácii NAPANT – porušenie práv vlastníkov a obcí, procesná a právna spornosť

Obce a vlastníci pozemkov v oblasti Horehronia a Liptova, ktorých územie zasahuje navrhovaná zonácia Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), vyjadrujú znepokojenie nad návrhom zonácie, ktorý bol predložený bez ich skutočného zapojenia.

Podľa návrhu je do NAPANT-u začlenených:

až 65–90 % územia viacerých obcí na Horehroní,
významná časť súkromného a spoločenstevného vlastníctva (PS),
viac ako polovica výmer je navrhnutá v zónach B a C, kde je obmedzené alebo úplne znemožnené trvalo udržateľné hospodárenie.
Zóna D zasahujúca do intravilánov obce

Rozpor s Karpatským dohovorom a princípmi EÚ

Záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Karpatského dohovoru (111/2006) a jeho Protokolu o trvalo udržateľnom hospodárení v lesoch (304/2013) hovoria jasne:

krajina je obývaná a obhospodarovaná – ochrana má rešpektovať tradičné využívanie,
podpora trvalo udržateľného lesníctva a poľnohospodárstva,
rešpektovanie vlastníckych práv a ekonomickej stability vidieka.

Navrhovaná zonácia však:

ignoruje obhospodarovanú krajinu s tisícročnou históriou,
vylučuje vlastníkov pôdy zo správy,
zavádza pasívnu ochranu (bezzásah) aj v oblastiach, kde je obnova a manažment nevyhnutný.

II. Zásadná námietka k zonácii NAPANTU – vyhlásenie zón Navrhovaná zonácia NAPANTU (vrátane jeho ochranného pásma) obsahuje zmeny v jednotlivých zonách:

A-zóna: navrhované rozšírenie s 5. stupňom ochrany,
B-zóna: zmena výmery a stupňa ochrany,
C-zóna: navrhovaný 3. stupeň ochrany,
D-zóna: 2. stupeň ochrany.

Zásadný problém:

Neprávne alebo neexistujúce vyhlásenie stupňov ochrany: V predloženom návrhu zonácie nie sú k dispozícii žiadne rozhodnutia alebo vyhlášky, ktorými by bol právne vyhlásený 5. stupeň ochrany pre A-zónu ani zmeny stupňov ochrany pre B-, C- a D-zóny.
Porušenie zákonného postupu: Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (§ 12) musí byť stupne ochrany vyhlásené predtým, než sú zahrnuté do zonácie. Zonácia môže len mapovať právne účinné stupne ochrany, nie ich navrhovať alebo predpokladať ich platnosť.
Neplatnosť zonácie v častiach odkazujúcich na nové stupne ochrany: Ak zonácia obsahuje stupne ochrany, ktoré ešte neboli právne vyhlásené, je jej časť týkajúca sa týchto stupňov procesne a právne sporná, čo predstavuje závažné riziko neplatnosti.
Nedostatočné informácie o rozhodnutiach: V tabuľkách zonácie sú zahrnuté zmeny stupňov ochrany v NAPANTU aj jeho ochrannom pásme, avšak neuvádza sa číslo rozhodnutia alebo vyhlášky, ktoré by preukazovalo právnu účinnosť navrhovaných zmien.

Požiadavka:
Pred schválením a vyhlásením zonácie NAPANTU a jeho ochranného pásma je nevyhnutné právne vyhlásiť všetky nové stupne ochrany a zmeny existujúcich stupňov ochrany pre jednotlivé zóny (A–D). Iba po splnení tejto podmienky môže byť zonácia právne účinná a akceptovateľná.

Dôvodnosť pripomienky:

Návrh zonácie, ktorý mapuje stupne ochrany ešte nevyhlásené, porušuje zákonné postupy a predstavuje zásadné riziko právnej neúčinnosti. Preto navrhujeme, aby táto časť zonácie bola opravená a doplnená až po právnom vyhlásení všetkých dotknutých stupňov ochrany.

Náš návrh: Prírodný park Nízke Tatry

Na základe práva a oprávneného očakávania navrhujeme:

prehodnotenie návrhu NAPANT,
zriadenie Prírodného parku Nízke Tatry (v súlade s § 17 zákona o ochrane prírody),
zapojenie vlastníkov, obcí a odborníkov do správy územia formou partnerstva,
zmluvnú ochranu biotopov, nie jednostranné zónovanie,
rešpektovanie vlastníckych práv a obhospodarovania ako formy ochrany.

Naše dôvody:

v tejto krajine žijeme a staráme sa o ňu,
poznáme jej hodnoty, možnosti aj limity,
chceme ju zachovať ako obývateľnú a produktívnu kultúrnu krajinu aj pre ďalšie generácie.

Ohrozenie života na vidieku a prirodzenej starostlivosti o krajinu

Vlastníci, užívatelia a obyvatelia vidieka nechcú byť len pasívnymi adresátmi zákonných povinností. Žijú v krajine, hospodária na svojom majetku a starajú sa oň – či už formou poľnohospodárskej alebo lesníckej činnosti, alebo poskytovaním služieb, rekreačných a turistických aktivít. Takto prirodzene a nepriamo plnia aj povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákonov, a pritom zachovávajú vidiek ako obývateľné, produktívne a atraktívne prostredie.

Neprimerané zákazy a obmedzenia však tento spôsob života ohrozujú – znemožňujú hospodárenie na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, obmedzujú rozvoj miestnych podnikov a služieb, vrátane agroturistiky či rekreačných aktivít. Namiesto podpory rozvoja vidieka hrozí jeho úpadok, odchod obyvateľov a postupná degradácia krajiny, ktorú práve miestni obyvatelia stáročia formovali a chránili.

Naše zásadné pripomienky smerujú k tomu, že súčasný návrh zonácie a Program starostlivosti o NAPANT nie je možné považovať za objektívny a spoľahlivý podklad, keďže spochybňuje vlastné dáta a nevychádza zo skutočných vonkajších zistení. Zároveň ohrozuje život vidieka, hospodárenie a rozvoj komunít, ktoré sú integrálnou súčasťou tejto krajiny.
Preto žiadame, aby bol ako alternatíva posudzovaný Prírodný park Nízke Tatry – model, ktorý spája ochranu prírody s udržateľným rozvojom vidieka, je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky (Karpatský dohovor, Oznámenie MZV č. 304/2013) a rešpektuje práva obyvateľov na život, hospodárenie a rozvoj v krajine, ktorá je ich domovom.

Záver

Chceme chrániť túto krajinu – nielen ju uzavrieť, ale aktívne udržiavať jej hodnotu tak, ako to robili generácie pred nami.

Nesúhlasíme s premenu krajiny na bezzásahové územie bez života.

Veríme v ochranu cez spoluprácu, nie vylučovanie.

Prírodný park je modelom, ktorý rešpektuje človeka ako prirodzenú súčasť krajiny, umožňuje trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch a poľnohospodárstve a zároveň chráni prírodné hodnoty.

V Banskej Bystrici, dňa 15.09. 2025

#smurfproject